Vytváranie peňazí má inflačný efekt

papierove-peniaze-strácajú-kúpnu-silu



Občanovi sa asi nebude páčiť to, že komerčné banky môžu vytvárať a aj tvoria peniaze úplne podľa svojich želaní. Banky sú práve tým, kto má pod kontrolou úvery štátu, usmerňuje politiku vlád a pevne drží vo svojich rukách osudy ľudí.

Reginald McKenna, prezident Bank Midland v Londýne



Všetci sme úplne závislí na komerčných bankách. Všetky peniaze, ktoré máme v obehu, si niekto musel požičať.

Robert H.Hamphill, úverový manager, Federálna Rezervná Banka, Atlanta, Georgia

V roku 1983 výkladový slovník definoval infláciu takto:



"Inflácia znamená zvýšenie množstva peňazí v obehu, čo zapríčiní pokles ich hodnoty a zvýšenie cien, tovarov a služieb."

Väčšina z nás, keď vysloví slovo „peniaze“, má na mysli papierové bankovky alebo kovové mince. Dnes sa však drvivá väčšina transakcií robí prostredníctvom platobných kariet alebo elektronických bankových prevodov. V súčasnosti máme čoraz menšiu potrebu papierových peňazí v hotovosti.

Práve preto dnes už väčšina peňazí existuje len ako čísla v počítačovom systéme – v skutočnosti iba 5 € z každých 100 € dnes existuje ako hotovosť. Zvyšné peniaze, teda 95 € z každej stovky eur dnes existujú už iba ako elektronické záznamy v obrovských databázach bánk. Tie nuly a jednotky v počítačoch. Pozrite sa, čo hovorí WIKIPÉDIA

Každý vie, že ak ktokoľvek iný, než štát začne tlačiť vlastné falošné bankovky, bude zatknutý políciou.

Dnes však neexistuje na svete žiadny zákon, ktorý by bránil komerčným bankám neustále vytvárať „digitálne“ peniaze. Zákony nezohľadnili vznik počítačov a nárast používania kreditných kariet a elektronického bankovníctva. Takto vytváranie peňazí znehodnocuje ich kupnu silu

Toto sú peniaze, ktoré boli takto "napumpované" do systému v USA len počas roku 2013. Ak by boli všetky vytlačené, vyzeralo by to takto:

vytvaranie penazi

Aký z toho máte pocit ?

A ako je to v Európe? Pozrime sa na to spoločne:

vytvaranie penazi2

KTO A KOĽKO PEŇAZÍ VYTVORIL?

Normálnemu človeku to môže znieť neuveriteľne, že vlády štátov dovoľujú bankám tvoriť naše peniaze,

ale keď si pozrieme štatistiky Európskej centrálnej banky, sami uvidíme, aké množstvo peňazí banky vytvorili, stihli to za pomerne krátky čas existencie Eura:

•Zo sumy 9.340 miliárd € , ktoré existujú na bankových účtoch v rámci Európskej menovej únie, bolo celých 8.543 miliárd € vytvorených komerčnými bankami a preto im musia byť vrátené.

•Týchto 8.543 miliárd € vzniklo z pôvodných 797 miliárd € hotovostných peňazí, vytvorených centrálnymi bankami. (údaje ECB k novembru 2009)

•Týchto 8.543 miliárd € je viac, ako desaťnásobok z pôvodných 797 miliárd € ako dôsledok nekonečného opakovaného požičiavania.

Celkové množstvo dlhov je teraz väčšie, ako celkové množstvo peňazí v ekonomike. Tiež vás napadla otázka: "Z čoho potom zaplatiť tie dlhy?"

Je pre vás ťažké tomu uveriť?

Tu je citát z prejavu amerického prezidenta Baracka Obamu zo 14. apríla 2009:

Aj keď je mnoho Američanov, ktorí sa pochopiteľne nazdávajú, že peniaze štátu by boli lepšie využité, keby išli priamo našim rodinám a firmám a nie bankám. Pýtajú sa: „Kde je pomoc pre nás?“ – takáto je pravda:



jeden dolár pre banku môže viesť k vytvoreniu ôsmich až desiatich dolárov pre úvery rodinám a firmám, práve vďaka multiplikačnému efektu, ktorý nakoniec môže viesť k zrýchleniu tempa ekonomického rastu.

Prezident Obama tu znova potvrdzuje fakt, že ak bankám dá vláda 1 miliardu $, tieto banky miliardu $ použijú na vytvorenie 10 miliárd $ nových úverov = nových peňazí= nových dlhov. Povedané inými slovami, banky vytvárajú peniaze z čistého vzduchu , tým, že donekonečna opakovane požičiavajú tie isté peniaze viacerým ľuďom.

Tento jeho výrok je technicky správny, ale to, čo už nám nehovorí je skutočnosť, že 1 miliarda $ dodaných vládou bankám sa premení – počas procesu tvorby peňazí – na 10 miliárd $ dlhov, dlhov občanov, ktoré budú dlžní bankám a do splátok úrokov z týchto desiatich miliárd $, ktoré banky budú inkasovať vďaka tomuto jednoduchému vytvoreniu peňazí z ničoho.

Priama vládna pomoc občanom by znížila ich dlhové bremeno. Keď ale vláda poskytne pomoc bankám, zvyšuje tým bremeno dlhov pre občanov a zároveň tým vyrába bankám neoprávnené zisky.

Ľudia žijú s názorom, že štát nikdy nedovolí súkromným firmám vytvárať všetky peniaze, ktoré sa v spoločnosti používajú. Práve kvôli  prístupu „strkania hlavy do piesku“ voči obrovskej tvorbe peňazí v komerčnom bankovom sektore, sme presne toto dovolili urobiť skupine niekoľkých súkromných spoločností.

Dôsledkom je, že celkový dlh USA prekročil 67 000 000 000 000 dolárov ( to je 12 núl)

Tvoriť peniaze z ničoho umožnilo bankám inkasovať mimoriadny zisk. Svojim klientom požičiavajú peniaze za plný úrok, pritom banky samotné nemusia platiť žiadny. Malý príklad  zisku:

10,9% úrok z poskytnutého úveru mínus 0% úrok vyplatený vkladateľovi = 10,9% zisk. Teda: 6,9% normálny zisk + 4% mimoriadny zisk).

10,9% úrok z poskytnutého úveru mínus 4% úrok vyplatený vkladateľovi = 6,9% normálny zisk.


Tu je dôvod, prečo banky milujú dlžníkov a nemajú veľmi v obľube vkladateľov.



Pred očami verejnosti tento dodatočný mimoriadny zisk ostáva až doteraz skrytý, hlavne preto, že väčšina ľudí nevie ako systém komerčných bánk funguje.                                                                                                                                                      Systém je veľmi zložito vysvetľovaný, plný odborných výrazov. To má za následok, že drvivá väčšina normálnych ľudí sa radšej ani nepokúsi pochopiť ho.

Jednou z ďalších príčin je aj to, že z bilancií bánk nie je zjavná skutočnosť, že peniaze, ktoré banky požičali formou úverov, pochádzajú zväčša z peňazí, ktoré si banky vytvorili na tento účel z ničoho a iba čiastočne aj z peňazí vkladateľov, ktorým banky vyplácajú úroky.

Je záhadou, že ak banky tvoria peniaze, ako je vôbec možné, že sa im počas krízy mohli peniaze minúť?

Dôvod je prostý: banky môžu pokračovať v požičiavaní iba dovtedy, kým sme my ochotní požičiavať si. Keď ale splátky našich úverov začnú predstavovať tak veľký podiel nášho príjmu, že nám už neostanú peniaze na jedlo, v tom okamihu vzniká problém.

Keď toto nastane, ľudia prestávajú splácať svoje úvery a práve tu banky začínajú strácať peniaze.

Možno si  teraz poviete: "Čo s tým? Už je neskoro niečo robiť."

Toto čínske príslovie Vám určite pomôže:

Najlepší čas zasadiť strom bol pred dvadsiatimi rokmi. Druhý najlepší čas je teraz.

arrow

Napríklad ako to spravili moji spokojní klienti 🙂   Prečítajte si ich príbehy: 

Ak sa Vám video páčilo, dajte mu like, pridajte svoj komentár pod článok, aby si ho pozreli aj Vaši priatelia na sociálnych sieťach alebo mi NAPÍŠTE   na info@veritzlato.sk

PS: o téme si pozrite video. Celý článok -- Najväčší podvod v dejinách ľudstva

Vytváranie peňazí má inflačný efekt
Ako sa Vám páči článok? Hlasovali: 27 Priemer: 4.4

✍️ Komentáre

O autorovi

Martin Hatala

Volám sa Martin Hatala a som konzultantom v oblasti osobných financií. Pomáham ľuďom pri výbere a nastavení finančných produktov, aby v maximálnej miere boli ochránení pred zrútením ich finančného domu. Účelom tohto webu je pomôcť Vám nájsť kvalitné riešenia najmä v oblasti ako je sporenie a investovanie, Váš dôchodok. Viac o mne →